Morena naša,
kde si prebývala?

Tam hore, tam hore,

v tej tmavej komore.

Čo si ta robila?

Mlieko som mútila.

Kdeže je to mlieko?

Vrany ho vypili.

Kdeže sú tie vrany?

Na suchom konári.

Kdeže je ten konár?

Chlapci ho odťali.

Morena, Morena,
do vody si hodená. 
Plávaj si len v šíry kraj
a jar nám tu zanechaj.

            Vynášanie Moreny je jedným z najarchaickejších zvykov, ktorý sa zachoval do dnešných čias. Koná sa koncom zimy a vyjadruje túžbu ľudí skoncovať s chladným počasím a privolať teplé lúče slnka. Morena symbolizovala zimu, preto ak ľudia chceli, aby prišla jar, museli ju zabiť, utopiť v potoku alebo upáliť. Mala podobu slamenej figuríny oblečenej do ženských šiat, ktorú niesli mladé devy so spevom k potoku. Pri brehu ju vyzliekli, zapálili a hodili do vôd rozmŕzajúcej rieky alebo potoka.                                    Aj žiaci prvého stupňa našej ZŠ si pripomenuli tento starý zvyk. Spoločne Morenu vyniesli a hodili do potoka, aby po dlhej zime prišla veľmi očakávaná jar.  Dozvedeli sa tak o ďalšom zvyku regionálnej výchovy, ktorá je súčasťou školského vzdelávacieho programu.